• Odborný názov: Canis lupus familiaris
• Telesná teplota: od 38 až do 39,5 °C, meria sa v konečníku.
• Pulz: malé plemená 90 – 130 úderov/min., veľké plemená: 60 – 100 úderov/min. (u zdravého neunaveného psa v pokoji pri bežnej izbovej teplote), meria sa na tepne na vnútornej strane stehna psa.
• Dychová frekvencia: malé plemená: 18 – 30 nádychov/min., veľké plemená: 10 – 26 nádychov/min (u zdravého neunaveného psa v pokoji pri bežnej izbovej teplote).
• Pohlavný cyklus suky: diestrický (2x za rok) s dĺžkou trvania 3 – 4 týždne.
• Dĺžka gravidity: 58 – 69 dní.
• Počet zubov: mliečny chrup 28, trvalý chrup 42.
• Odporúčaný vek šteniatka pre zmenu domova: od 7. týždňa.
• Dĺžka života: 10-13 rokov, môže sa výrazne meniť v závislosti od plemena, veľkosti a zdravotného stavu.

Čo je dobré vedieť a načo by sme nemali zabudnúť

• Nájdite si správneho veterinárneho lekára, ideálne v rýchlej dostupnosti pre prípad núdze, jeho telefónne číslo si dôkladne uložte a poskytnite túto informáciu aj ostatným členom rodiny.
• Dodržujte schému odčervenia a očkovania, prevencia je príjemnejšia a lacnejšia ako liečba.
• Udržiavať kontakt s chovateľom a konzultovať s ním niektoré rozhodnutia ohľadne výcviku a výživy psa. Zodpovedný a skúsený chovateľ Vám môže často krát správne poradiť.
• Vychovávajte šteniatko od prvého momentu, ako ste sa stali jeho majiteľom, zlozvyky sa odnaúčajú ťažšie. Hrajte sa s ním, rozvíjajte jeho vlastnosti, socializujte ho a oboznámte ho so všetkým, s čím sa počas života stretne.
• Základy výcviku sú pre život so psom veľmi dôležité, ak v tejto oblasti nemáte skúsenosti, obráťte sa na odborníka vo Vašom okolí.
• Tak, ako očakávate a vyžadujete od psa rešpektovanie Vašej rodiny a obzvlášť detí, je potrebné dbať aj na to, aby sme deti naučili ako sa majú správať k psom.
• Len kvalitnou výživou, najmä v období rastu, zabezpečíte zdravie svojmu psovi.
• Psovi je potrebné zabezpečiť neustály prístup k vode.
• Pes ma asi 1 000-krát lepší čuch a 10 krát citlivejší sluch ako človek. Myslíte na to pred tým, ako psa necháte v hluku (hlasná hudba) alebo v neprirodzenom pachovom prostredí (vonné sviece, rôzne parfumy, či výlučky chemických prípravkov).
• Nikdy nenechávajte psa v aute bez dohľadu počas teplých mesiacov, k jeho prehriatu môže dôjsť oveľa skôr, ako by ste očakávali.
• Nepoužívajte ľudské šampóny, obsahujú totiž chemikálie, ktoré môžu psej koži ublížiť. Obzvlášť u šteniat je potrebné použiť šampón, špeciálne vyvinutý pre šteňaciu srsť a kožu.
• Pravidelne kontrolujte zdravotný stav psa, jeho oči, uši a zuby. Srsť je rovnako dôležitým indikátorom zdravotného stavu psa. Psie nechty je potrebné občas skrátiť, uši vyčistiť a srsť pravidelne prečesať. Niektoré plemená vyžadujú špeciálnu úpravu.

Aké sú naše povinnosti

• Vlastník psa je povinný zabezpečiť trvalé označenie psa, chovaného na území Slovenskej republiky transpondérom (mikročipom), pred prvou zmenou vlastníka psa, najneskôr však do 12. týždňa veku a uviesť identifikačné údaje psa a údaje o vlastníkovi psa v centrálnom registri spoločenských zvierat prostredníctvom veterinárneho lekára. Šteniatko preto musí byť „začipované“ ešte u chovateľa a k novému vlastníkovi ide už označené a registrované. Dbajte na to, aby v Centrálnom registri spoločenských zvierat boli uvedené Vaše správne údaje a rovnako tak kontaktné informácie, v prípade straty Vášho psa to môže byť kľúčové pre jeho včasné vrátanie k majiteľovi.
• Pri zmene vlastníka psa je potrebné najneskôr do 21 dní odo dňa zmeny vlastníka psa, nahlásiť údaje o novom vlastníkovi psa do centrálneho registra spoločenských zvierat, prostredníctvom súkromného veterinárneho lekára; údaje je povinná nahlásiť osoba, ktorá prevádza vlastníctvo psa. Je však dôležité pre obe strany, dbať na túto povinnosť a správnosť týchto údajov dôkladne skontrolovať.
• Každý pes, starší ako tri mesiace, musí byť vakcinovaný a revakcinovaný proti besnote, podľa vakcinačnej schémy výrobcu použitej vakcíny.
• Držiteľ psa je povinný svojho psa prihlásiť do evidencie psov na miestne príslušnom úrade. Evidencii podlieha každý pes držaný viac ako 90 dní na území SR. Držiteľ psa je povinný prihlásiť ho v lehote do 30 dní od uplynutia lehoty uvedenej v druhej vete. S touto povinnosťou sa spája aj daň za psa. Predmetom dane je pes starší ako 6 mesiacov, chovaný fyzickou alebo právnickou osobou.
• Držiteľ zvieraťa je povinný zabezpečiť opatrenia na zabránenie úniku zvieraťa, jeho neplánovaného rozmnožovania alebo nežiaduceho rozmnožovania. 
• Je našou povinnosťou bezodkladne vhodne ošetriť každé spoločenské zviera, ktoré sa javí ako choré alebo poranené.
• Vlastník zvieraťa alebo držiteľ zvieraťa je povinný pri chove zvieraťa alebo držaní zvieraťa zabezpečiť jeho ochranu a pohodu, zabezpečiť dennú kontrolu a správne ustajnenie v súlade s príslušnými predpismi.
• Použitie psa, v súlade s platnými predpismi na rozmnožovanie, je možné až po dosiahnutí pohlavnej a telesnej dospelosti za predpokladu, že spoločenské zviera nemá vážnu poruchu a neočakáva sa nežiaduci genetický vplyv na potomstvo a ďalšie generácie spoločenských zvierat.
• Neznalosť zákona neospravedlňuje, je preto dôležité oboznámiť sa s podrobným znením príslušnej legislatívy. Mimoriadne dôležité je oboznámiť sa s § 22 o ochrane zvierat, zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a Vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 123/2008 Z. z. o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá. Niektoré podmienky môžu byť upravené prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia, informujte sa preto aj na miestne príslušnom úrade.

Venčenie psa

• Vodiť psa mimo chovného priestoru môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť.
• Rovnako tak je potrebné rešpektovať ďalších venčiacich. Pred dopustením kontaktu psov, najmä na spoločných priestranstvách s povoleným voľným pohybom psov, je potrebné uistiť sa, či je kontakt žiadúci. Neohrozovaním okolia zabezpečíte aj ochranu vlastného psa.
• Rešpektujte povinnosť nasadenia náhubku na vyznačených miestach, napr. v prostriedkoch hromadnej dopravy.
• Ak pes znečistí verejné priestranstvo výkalmi, je ten, kto psa vedie, povinný výkaly bezprostredne odstrániť. Rešpektujte svoje okolie, chráňte životné prostredie a udržiavajte čisté verejné priestranstvá. Noste preto so sebou dostatok vrecúšok alebo iných pomôcok na ich odstránenie. Pre voľný pohyb psov sú väčšinou vyhradené špeciálne zóny.

Aj pre psa je veľmi dôležité správne kŕmenie so všetkými potrebnými zložkami. Výber krmiva je potrebné prispôsobiť najmä veku, aktivite životného štýlu, či plemena. Rovnako je dôležité následne podľa týchto parametrov upraviť aj kŕmnu dávku.

Granule, alebo surová, či varená strava?

• Granule: na trhu je obrovské množstvo overených výrobcov, ktorí ponúkajú vyvážené kompletné krmivo s obsahom živín, prispôsobeným rôznym požiadavkám psov. Jeho výhodou je najmä jednoduché skladovanie a úspora času pri príprave kŕmnej dávky. Granule sú najpopulárnejším spôsobom kŕmenia psov. Je však dôležité vedieť vybrať správne granule pre individuálne požiadavky Vášho psa a zhodnotiť, či dané granule psovi vyhovujú. Na trhu existuje aj viacero spôsobov výroby granúl, najrozšírenejšie sú tzv. extrudované, odborníci často odporúčajú granule vyrábané listovaním za studena.
• Vlhká strava (konzervy): väčšina na trhu dostupných konzerv slúži len ako doplnok stravy a nie sú vhodné k dlhodobému kŕmeniu. Sú vhodné na spestrenie stravy, či za odmenu.
• Surová strava: pre psa najprirodzenejšia strava. Kŕmenie surovou stravou vyžaduje určité odborné znalosti o výžive a metabolizme psov. Je považovaná za najlepšiu, no najkomplikovanejšiu z pohľadu prípravy, skladovania a správneho vyváženia kŕmenej dávky. Odporúča sa len po získaní dostatku vedomosti. Výhodou takéhoto kŕmenia je hlavne to, že vždy presne viete, čo psovi dávate a tým ovplyvňujete jeho kvalitu. Takáto strava nie je konzervovaná, je často chutnejšia a je ľahšie stráviteľná.

Doplnky stravy:  radíme sem rôzne „pamlsky“, sušené mäsá, vitamínové doplnky. Niektoré pomáhajú napríklad pri čistení zubov, niektoré spestrujú stravu a niektoré napomáhajú správnemu vývinu, či zlepšeniu imunitného systému. Zaujímavým doplnkom môžu byť aj napríklad surové kosti, ovocie, či doma pripravené odmeny.

Alergie a diéty: Myslíte na to, že aj u psov sa môžu vyskytnúť potravinové alergie alebo zdravotné problémy, vyžadujúce špeciálne zloženie stravy. Na trhu je dostatok krmív aj pre tieto potreby alebo je možné takéhoto psa kŕmiť surovou stravou.

Čo do psieho jedálnička nepatrí:

• Cibuľa- ničí červené krvinky a môže vyvolať anémiu, slabosť a dýchacie problémy. Vzťahuje sa to na cibuľu aj pažítku, či už v surovom, sušenom alebo aj varenom stave.
• Cesnak - vo veľkom množstvespôsobuje podobné problémy ako cibuľa.
• Avokádo- je pre psa jedovaté, obsahuje toxickú zložku Persin, ktorá môže poškodiť srdce, pľúca a iné tkanivá.
• Hrozno a hrozienka- môžu u psov spôsobiť zlyhanie obličiek. Nebezpečné sú aj malé dávky.
• Nezrelé paradajky- obsahujú Tomatín, ktorý je podobný solanínu (jedovatý alkaloid). Keď paradajky dozrievajú, množstvo Tomatínu sa v nich znižuje. Zrelé paradajky sú pre psa menej nebezpečné. Klinickými príznakmi otravy sú letargia, nadmerné slinenie, dýchacie problémy, vracanie, hnačka alebo zápcha, rozšírenie zreníc, kŕče. Paradajky obsahujú aj Atropín, ktorý môže u psa spôsobiť rozšírenie zreníc, trasenie a srdcovú arytmiu. Najvyššiu koncentráciu Atropínu obsahujú stonky a listy.
• Rebarbora - spôsobuje nadmerné slintanie, tras a môže viesť k zlyhaniu obličiek.
• Citrusové ovocie - môže spôsobiť žalúdočné bolesti. Väčšie dávky môžu spôsobiť problémy centrálneho nervového systému.
• Čerešňové, slivkové, broskyňové a marhuľové kôstky ale aj jadierka jabĺk a hrušiek -obsahujú jedovatý kyanid. Zopár problém spôsobiť nemusia, avšak po každom požití dochádza k hromadeniu kyanidu v tele. Nebezpečné môže byť aj nesprávne prehltnutie väčších kôstok, pri ktorom sa pes môže začať dusiť, alebo mu to môže spôsobiť upchatie tráviaceho traktu.
• Huby -môžu vyvolať bolesť žalúdka, slinenie, poškodenie pečene alebo obličiek, vracanie, hnačku, kŕče, bezvedomie, či dokonca až smrť.
• Muškátový oriešok- môže spôsobiť triašku, kŕče a dokonca aj smrť.
• Makadamové oriešky- môžu byť príčinou slabosti, triašky a ochrnutia. Príznaky sú obvykle len dočasné.
• Škrupiny vlašských orechov - môžu spôsobiť hnačku a žalúdočnú nevoľnosť. Pravou príčinou je toxická pleseň, ktorá napáda orechy pri zvlhnutí. Príznakmi otravy sú vracanie, triaška, slinenie, problémová koordinácia, letargia, nechutenstvo, zožltnutie očí a ďasien. Otrávené psy môžu vylučovať krvavé zvratky alebo stolicu. Obzvlášť nebezpečné je to, že to môže trvať aj niekoľko dní, kým sa príznaky prejavia.
• Čokoláda- môže spôsobiť záchvaty, bezvedomie a smrť. Akákoľvek čokoláda vo väčšom množstve môže psa zabiť. Príznaky sa nemusia prejaviť aj niekoľko hodín, pričom smrť psa môže nastať aj do 24 hodín.
• Kofeín(z kávy, kávovej usadeniny, ale aj čaju) - stimuluje centrálny nervový systém a vyššia dávka môže spôsobiť vracanie, nepokoj, búšenie srdca a môže spôsobiť dokonca až smrť. Rovnako ako čokoláda, aj káva obsahuje methylxantín. Nič, čo túto látku obsahuje, nie je vhodné pre vášho psa.
• Alkohol - môže spôsobiť zvracanie, zníženú koordináciu, hnačku, útlm centrálneho nervového systému, dýchacie ťažkosti, tras, kómu a dokonca až smrť. Alkohol do psieho jedálnička rozhodne nepatrí.
• Príliš veľa tukov alebo vyprážané potraviny- môžu spôsobiť zápal pankreasu.
• Šunka a slanina- obsahujú veľa tuku a soli, čo môže mať za následok zápal pankreasu.
• Soľ vo väčšom množstvevyvoláva problémy s obličkami. Podávanie slanej stravy spôsobuje nadmerné pitie vody, čo môže najmä u veľkých plemien viesť k nadúvaniu a následnej torzii (obráteniu) žalúdka.
• Surová pečeň - môže spôsobiť toxicitu vitamínom A. Táto má za následok deformáciu kostí, úbytok hmotnosti a nechutenstvo.
• Surové bielko - obsahuje bielkovinu Avidín, ktorá môže viesť k úbytku vitamínov B. Biotín je pre rast a dobrú srsť psa nevyhnutný. Žĺtky surových vajec obsahujú dostatok Biotínu, takže celé surové vajcia z tohto pohľadu nebezpečné nie sú, ideálne je však psovi podávať len žĺtok.
• Varené kostisa počas trávenia môžu roztrieštiť a poškodiť vnútorné orgány psa. Kosti skrmujte preto surové.
• Mliečne výrobky s vysokým obsahom tukumôžu spôsobovať plynatosť, hnačku alebo aj zápal pankreasu. Psy majú problém najmä so spracovaním laktózy.
• Kysnuté cesto - môže spôsobiť Vášmu psovi život ohrozujúce žalúdočné nadúvanie.
• Sladidlo xylitol, ktoré sa bežne nachádza v žuvačkách či výrobkoch bez cukru – vrátane arašidového masla. Xylitol môže spôsobiť zvracanie, letargiu, záchvaty a kómu.

Tento zoznam obsahuje popis len najbežnejších potravín, nie je však úplne kompletný a preto ak ste na pochybách, konzultujte to so svojim veterinárom. Podávaním správnej stravy môžeme výrazne predĺžiť život nášho psa, alebo ho aspoň ušetriť zbytočných zdravotných komplikácií, vyplývajúcich z podávania nevhodných pokrmov alebo maškŕt.

V prípade, ak sa nám stav nášho psa nepozdáva, je vhodné skontrolovať jeho fyziologické údaje (teplotu, pulz, dych). Musíme mať na pamäti, že niektoré parametre sa môžu zmeniť vplyvom prostredia, napríklad stresom, či vysokou teplotou okolia.

Ochorenia sa prejavujú buď jasne viditeľnými, nápadnými tzv. akútnymi príznakmi alebo nevýrazne, možno aj nepravidelne a môžu dlhodobo pretrvávať, tzn. chronicky. Niektoré príznaky môžu byť aj skryté, tzn. latentné.

Akútne príznaky

• Krvácanie,
• zrejmá bolestivosť,
• nepoužívanie končatiny,
• kolaps, zrútenie,
• opakujúce sa výrazne zvracanie,
• hnačka trvajúca viac ako 24 hodín (u šteniat viac ako 12 hodín),
• poruchy dýchania, opakujúci sa kašeľ,
• pretrvávajúce nechutenstvo,
• úrazy.

Chronické príznaky

• Zvracanie,
• hnačka,
• zmeny farby kože, slizníc,
• krvácanie z malej rany,
• úbytok telesnej hmotnosti pri zachovanej chuti do jedla,
• zvýšený príjem tekutín,
• krívanie.

Lekárnička

Zodpovedný majiteľ by mal v domácnosti držať aj základne zdravotnícke potreby, pre rýchle ošetrenie svojho psa, rovnako ako člena rodiny. Len niektoré lieky sú vhodné aj pre ľudí, aj pre zvieratá. Niektoré voľno predpisové lieky môžu dokonca psovi privodiť až smrť.

Čo by takáto lekárnička mala obsahovať:

• teplomer,
• pinzetu na vyberanie kliešťov,
• pinzetu,
• leukoplast a obväz,
• nožničky s guľatou špičkou,
• 90% alkoholový roztok na dezinfekciu rán, alebo 2 % peroxid vodíka, prípadne Betadine (jódový roztok),
• antibiotickú masť,
• masť na chodidlové vankúšiky,
• prípravok na čistenie uší a očí.

K dispozícií sú už aj hotové lekárničky pre psov, resp. jej zloženie a výber obsahu konzultujte s veterinárnym lekárom.

Očkovanie

Mimoriadne nebezpečné sú infekčné ochorenia, ktoré často spôsobujú vážne problémy a niektoré z nich končia často fatálne. Najväčšie riziko nákazy predstavujú pre psov verejné priestranstvá, podujatia s vysokou koncentráciou ďalších zvierat a pod., nakaziť sa avšak môžu aj napríklad prostredníctvom hmyzu, či hlodavcami.

Je dôležité vedieť, že tieto ochorenia sú nebezpečné a najefektívnejší spôsob, ako proti nim bojovať, je vakcinovať.

Medzi najzávažnejšie patria tieto ochorenia:

• Besnota (rabies - R) – závažné vírusové ochorenie, prenosné aj na človeka (ide o tzv. zoonózu). Ochorenie postihuje centrálnu nervovú sústavu v dôsledku čoho pozorujeme poruchy vedomia, zvýšenú dráždivosť, parézy a paralýzy. K prenosu dochádza najčastejšie uhryznutím nakazeným zvieraťom. Ochorenie ma zvyčajne fatálne následky.  
• Parvoviróza (parvovirosis - P) – spôsobuje ju tzv. parvovírus, prejavuje sa ako ťažké zápalové ochorenie sliznice žalúdka a čriev. Typickým prejavom sú krvavé silno zapáchajúce hnačky a zvracanie, ktoré spôsobujú rýchlu dehydratáciu organizmu a celkové oslabenie. Často končí fatálne najmä u šteniat. Ochorenie je vysoko infekčné a príznaky sa prejavia už po pár hodinách od nakazenia. Liečba je často úspešná len vtedy, keď sa začne okamžite pri prvých príznakoch.
• Psinka (distemper - D) – vírusové ochorenie, nebezpečné najmä pre šteňatá a mladé psy. Do organizmu preniká hornými dýchacími cestami a tráviacou sústavou, často aj bez priameho kontaktu. Ochorenie má viacero foriem, podľa toho aké orgány najviac napáda, rozoznávame pľúcnu, žalúdočno – črevnú, nervovú a kožnú formu psinky. V pokročilom štádiu dochádza k napádaniu nervového systému. Ochorenie je neliečiteľné. U niektorých jedincov dochádza k abnormálnej keratinizácii vankúšikov na labkách.
• Parainfluenza (parainfluenza - Pi)vírusové polyfaktoriálne, vysoko infekčné vírusové ochorenie, prenášané vzduchom. Ochorenie sa podobá chrípke, ktorá spravidla máva mierny priebeh, ale pri oslabení zvieraťa môže spôsobiť vážne problémy. K nakazeniu dochádza kvapôčkovou infekciou, vírus sa vylučuje aj močom. Inkubačná doba je 4 až 9 dní.  V prípade miernej formy pozorujeme suchý kašeľ, slabý výtok z dutiny nosnej a z očí.
• Leptospiróza (leptospirosis - L)– infekčné bakteriálne ochorenie poškodzujúce obličky a pečeň. Zdrojom nákazy sú hlodavce, nakazené psy ale aj prasatá. Nákaza je často spôsobená pitím znečistenej vody napríklad z kaluží, domácich jazierok a pod. Medzi príznaky patrí nechuť do žrania, zvracanie, hnačka s prímesou krvi, celková apatia, chudnutie a žltačka. Môže viesť k zlyhaniu obličiek a pečene. Pri tomto ochorení existuje aj riziko prenosu na človeka.
• Infekčná hepatitáda (canine hepatitis - H) - infekčný zápal pečene má často veľmi ťažký priebeh, prejavuje sa vysokou horúčkou a zníženou zrážanlivosťou krvi. Zviera je apatické, nežerie a nepije. Typický je výtok z nosa, opuchnutá hlava a krk a pes pociťuje výraznú bolestivosť v oblasti pečene. Ochorenie má rýchly priebeh, končiaci často smrťou.
• Laryngotracheitída – nazývaná tiež psincový, alebo kotercový kašeľ, je ochorenie horných dýchacích ciest a je spôsobené komplexom vírusov a baktérií. Choroba sa prenáša infekciou kvapôčok (kašeľ, kýchanie) alebo priamym kontaktom. Rozvoj ochorenia je priamo závislý na stave imunitného systému psa a je charakterizovaný akútnym nástupom suchého, niekedy až záchvatovitého kašľa, ktorý sa zhoršuje vplyvom stresu alebo tlakom na priedušnici. Môžu sa objaviť výtoky z nosa a očí, často až hnisavé. Vzávažných prípadoch je možné pozorovať ťažkú ​​bronchopneumóniu, ktorá ohrozuje život zvieraťa. Psy sú veľmi často infikované v miestach s vysokou koncentráciou zvierat.
• Tetanus je bakteriálne ochorenie. K nakazeniu dochádza najčastejšie po poranení. Rizikové sú drobné bodné rany (klinec, drobné poranenie, aj uhryznutie). Prejavuje sa strnulosťou, kŕčmi, problematickým prehĺtaním, či vylučovaním. V ťažkých prípadoch môže viesť k paralýze dýchacích svalov a smrti.
• Herpesviróza je infekčné vírusové ochorenie, spôsobujúce skoré úhyny mláďat alebo aj potraty, z tohto dôvodu sa pristupuje k vakcinácii u súk pred pripúšťaním a v priebehu gravidity.

Kedy a čo očkovať?

Veterinár sa s ohľadom na používanie jednotlivých typov vakcín riadi individuálnou schémou, ktorá sa môže mierne líšiť, vo všeobecnosti však platí:

1. PRVÝKRÁT sa šteňatá očkujú vo veku 6 – 7 týždňov tzv. „puppy vakcínou“ proti parvoviróze, psinke a infekčnej hepatitíde. Dovtedy ich chránia protilátky, ktoré prijali od matky v materskom mlieku.
2. Následné PREOČKOVANIEo 3 – 4 týždne od prvého očkovania, ku ktorému sa pridáva aj očkovanie proti leptospiróze.
3. Ďalšie PREOČKOVANIEsa vykonáva znova o 3 – 4 týždne.
4. Nezabúdajme na očkovanie proti BESNOTE, ktoré je povinné pre všetkých psov od 3. mesiaca veku.
5. Následne sa pes preočkováva RAZ ZA ROK, alebo v prípade inej revakcinačnej schémy výrobcu, môže byť tento interval aj dlhší.

Niektoré vakcinačné schémy druhé preočkovanie vypúšťajú a na tretíkrát sa očkuje už len besnota. Očkujú sa iba klinicky zdraví psi a sučky, ktoré práve nehárajú. Dôležité je prekonzultovať vhodnosť konkrétneho očkovania v prípade gravidity suky (naopak typická revakcinácia suky počas gravidity je vakcinácia na herpesvírus). Na vedomú zmenu zdravotného stavu vždy upozornite veterinárneho lekára ešte pred očkovaním.

Striedanie výrobcov vakcín nie je potrebné a považuje sa dokonca za nežiadúce. Dôležité je aj správne naplánovanie očkovania s odčervením psa.

Očkovanie môže mať aj vedľajšie účinky, nezľaknite sa.

V mieste vpichu vakcíny sa často môžete stretnúť s hrčkou či opuchom.  Opuch zvyčajne nebýva bolestivý a po pár dňoch sa stráca aj bez ďalšieho ošetrenia.

Niektoré psy bývajú po očkovaní 1 – 2 dni unavené, mierne apatické a môže dôjsť aj k zníženiu apetítu, nemali by sme ich preto presiľovať.

Je možné sa stretnúť aj s vážnejšími alergickými reakciami, ktoré sa objavujú zvyčajne do pár minút až hodín po očkovaní. Napríklad opuch na hlave, v okolí očí, alebo aj celotelové svrbenie. Zriedkavo sa môže vyskytnúť hnačka a zvracanie.

Vnútorné parazity

Psa môžu ohroziť tiež aj vnútorné parazity. Škrkavky, pásomnice, giardie, kokcídie a iné vnútorné parazity môžu psom spôsobovať obrovské problémy, postihujú vnútorné orgány psa, najčastejšie tenké a hrubé črevo, no napádajú aj iné orgány ako srdce, pľúca, obličky alebo pečeň. Spôsobujú tráviace ťažkosti, hnačky, zvracanie, nechutenstvo, anémiu, chudnutie, alergiu ale aj zápal pľúc. Správnym a pravidelným odčervovaním chránime nielen svojho psa, ale aj predchádzame prípadnému nakazeniu človeka.

Odčervenie

Odčervenie je preventívny zákrok proti vnútorným parazitom.

Šteniatka sa zvyčajne prvýkrát odčervujú vo veku 2 týždňov (spolu s matkou), následne sa u šteniat odčervenie opakuje každé 2 týždne až do dovŕšenia veku 8 týždňov. Následne sa odporúča šteňa odčervovať raz mesačne do veku pol roka. Potom je odporúčané dodržiavať interval raz za 3 mesiace a prípadne odčervenie vždy po 14tich dňoch zopakovať.  

Suka počas reprodukcie by mala byť odčervená v období pred krytím a potom až spolu so šteňatami. Počas gravidity neodčervujeme.

Na trhu sú aj kombinované výrobky proti vonkajším a vnútorným parazitom.

Vonkajšie parazity

Blchy, kliešte, vši, svrab, demodex a ďalšie vonkajšie parazity, ako aj hmyz, môžu psovi spôsobovať vážne zdravotné problémy a niektoré z nich sú prenášačmi životu ohrozujúcich ochorení. Väčšina cicia krv, iné sa živia kožným mazom alebo tkanivovým mokom. Psom spôsobujú neznesiteľné svrbenie, ktoré vo väčšine prípadov vedie k ekzémom, zápalom kože, alergiám, zhoršeniu stavu kože a srsti a nechutenstvu. Niektoré parazity a ochorenia nimi spôsobené môžu byť prenosné na človeka, preto je potrebné všímať si svojho psa dôkladne.

Môžeme proti ním bojovať antiparazitárnymi prípravkami, či už vo forme roztoku, šampónov, spreju, obojku alebo v tabletovej forme. 

Ak už je pes napadnutý parazitmi, je možné sa ich zbaviť vybranými prípravkami, zväčša na báze spreja, či šampónov.

Antiparazitiká sa líšia hlavne v dobe účinnosti a rozsahu, na ktoré parazity pôsobia.

Dôležité je aplikovanie správnej dávky s ohľadom na vek, váhu a iné špecifiká zvieraťa (alergia, gravidita, kojenie a podobne).

• Kliešte 

    Kliešť vylučuje do rany sliny obsahujúce látky proti zrážaniu krvi, ako aj látky ktoré znecitlivia miesto vpichu. A práve sliny kliešťa môžu obsahovať pôvodcu nákazy. Preto je dôležité, aby bol kliešť vybraný čo najskôr a bez dráždenia počas vyťahovania.

    Kliešte prenášajú niektoré mimoriadne vážne ochorenia, ako je napríklad lýmska borelióza, babezióza, či kliešťová vírusová encefalitída.

• Borelióza - je bakteriálne ochorenie prenášané kliešťami. Prejavuje sa horúčkami, problémami pohybového aparátu a v niektorých prípadoch môže viesť až k zlyhaniu obličiek, či iných orgánových systémov.
• Babezióza– mimoriadne závažne ochorenie vyskytujúce sa čoraz častejšie. Babézie sú krvné parazity napádajúce červené krvinky (erytrocyty) a spôsobujúce ich rozpad. Rýchlosť nástupu príznakov sa líši od miernej únavy až po úplnú neochotu k pohybu, potácavú chôdzou, výskyt žltačky, moč sfarbený do hneda (pre prítomnosť červeného krvného farbiva hemoglobínu z červených krviniek). V prípade, že sa včas nelieči, môže dôjsť k úhynu. Priebeh je často veľmi rýchly.
• Kliešťová vírusová encephalitída–nepatrí medzi ochorenia s vysokým výskytom u psov. Jedná sa o klinicky závažné ochorenie. Pri psoch sa jedná o postihnutie centrálnej nervovej sústavy.

• Blchy

    Dospelé blchy cicajú krv psa niekoľkokrát denne a môžu byť veľmi nebezpečné. Častá býva alergická reakcia. Blchy prenášajú larvy pásomnice psej a škrkavky.

    Pri masívnom premnožení môžu spôsobiť anémiu a výrazne podráždenie zvieraťa. Ak je pes napadnutý blchami, je dôležité ošetriť aj miesto, kde sa pes najčastejšie zdržiava (pelech, búda).

Čipovanie

Čipovanie znamená zavedenie transpondéru (drobného telieska veľkosti asi 0,5 cm, ktoré obsahuje jedinečný kód) do podkožia, zvyčajne na ľavej strane krku psa. Čip sa zavádza pomocou aplikátora podobného injekčnej ihle. Čip ostáva pod kožou počas celého života psa. Číslo je následne zobrazované priložením čítačky do vzdialenosti asi 10 cm od čipu psa.

Zavedenie mikročipu nie je bolestivý zákrok, môžeme ho porovnať s očkovaním.

Po zavedení čipu je potrebné psa zaregistrovať v Centrálnom registri spoločenských zvierat prostredníctvom veterinárneho lekára.

Čipovanie psov je na Slovensku povinné!

Pas spoločenského zvieraťa

Pas spoločenského zvieraťa je povinným dokladom Vášho psa pred vycestovaním do zahraničia. Musia v ňom byť uvedené a veterinárnym lekárom potvrdené, požadované vakcinácie a ošetrenia proti parazitom. V pase sa uvádzajú aj ďalšie údaje o psovi a jeho majiteľovi. V prípade vycestovania do niektorých krajín je potrebné aj potvrdenie o klinickom vyšetrení zvieraťa a iné požiadavky krajiny, do ktorej plánujete vycestovať, alebo cez ktorú budete prechádzať.

Pas Vám na počkanie vystaví poverený veterinárny lekár. Pas v tomto prípade nahrádza štandardne používaný očkovací preukaz.

Pazúry psa

Pazúr psa je potrebné občas ošetriť skrátením, najmä u psov z nižšou frekvenciou pohybu, či pohybujúcich sa po mäkšom teréne. Treba dbať na to, aby neboli príliš dlhé, inak sa môžu zlomiť.

Pri skracovaní dbajte na to, aby ste nepoškodili jadro (červeno-ružovo sfarbená cievka v strede pazúra). Poškodenie cievky spôsobuje krvácanie, bolestivosť a nepríjemnú skúsenosť pre Vášho psa.

Pre skracovanie pazúrov požívajte špeciálne upravené nožnice na tento účel.

Prehriatie

Najčastejším prípadom prehriatia psa je ponechanie psa v uzavretom aute, alebo dlhý pobyt na slnku, najmä v centre mesta. Keď je vozidlo vystavené priamemu slnku, teplota v ňom dosahuje až 70 °C.  K prehriatiu psa môže dôjsť rýchlo a ľahko. Najdôležitejšia prevencia je však na samotnom majiteľovi psa, aby včas rozpoznal príznaky prehriatia a nevystavoval psa nepriaznivému vplyvu prostredia. K rýchlemu prehriatiu alebo úpalu môže dôjsť aj počas kúpania v letných mesiacoch, po kúpaní nenechávajte svojho psa vystaveného priamemu pôsobeniu slnka počas vysokých teplôt.

Pre psy, ktoré sú celý deň vonku, musíme zabezpečiť dostatok úkrytu pred vplyvom počasia, v tomto prípade dostatok tieňa a to aj mimo búdu. Búda sa môže vplyvom slnka nahriať a môže v nej byť podobne horúco, ako v aute, to platí aj pre uzavreté konštrukcie kotercov s plecovou strechou. Majme na pamäti, že tieň sa pohybuje v závislosti od rotácie zemegule.

Prehriatie nastáva v prípade, že prísun tepla prevyšuje schopnosť tela teplo odvádzať. Následne vznikajú v organizme reakcie, ktoré vedú k dehydratácii a zahusťovaniu krvi a následne až k rozkladu telesných buniek. Nasleduje záťaž na srdce a poruchy zrážania krvi. Ako prvé sú postihované bunky pečene a mozgu. Následne môže dôjsť k zlyhaniu životne dôležitých orgánov a smrti.

Príznaky prehriatia

• výrazne zrýchlený dych aj mimo pohybu,
• pena v dutine ústnej,
• výrazne červený jazyk,
• výraz nervozity až paniky striedaný skleslosťou,
• rozšírenie zreníc očí,
• snaha ujsť z nepriaznivého prostredia,
• akútne zvracanie,
• akútna hnačka,
• zvýšenie telesnej teploty.

Prvá pomoc pri prehriatí

• umiestniť psa do chladnejšieho prostredia (tieň, chodba, pivnica),
• zabezpečiť vetranie,
• odopnúť obojok,
• odstrániť penu z dutiny ústnej,
• predložiť vodu,
• prikladať studený obklad najmä na brucho, slabiny,
  vnútornú stranu stehien a konce končatín.

Po podaní prvej pomoci urýchlene kontaktujte veterinárneho lekára.

• Suky pohlavne dospievajú v závislosti od plemena a veľkosti, približne od 6. do 12. mesiaca veku. Neznamená to však, že sú okamžite vhodné na reprodukciu. Pokračuje ich telesné dospievanie, znova s ohľadom na individuálne špecifiká približne od 12. do 24. mesiaca veku. Až následne je možné uvažovať o párení takejto suky. Predčasné použitie v reprodukcii môže spôsobiť predčasné ukončenie telesnej dospelosti, psychického vývinu a môže mať vplyv aj na kvalitu odchovu šteniat. Psi dozrievajú pohlavne oveľa skôr ako suky.
• Štandardné háranie suky je polyestrické, to znamená že sa opakuje cca každých 6 mesiacov. Háranie trvá najčastejšie 3 týždne. Približne 9 dníod začiatku cyklu sa suka stáva atraktívna pre psov. V tomto období, ktoré môže trvať až niekoľko dní, môže dôjsť k úspešnému oplodneniu. Tento cyklus je možné spoľahlivo sledovať a určiť optimálny termín párenia na základe testov.
• Suky sú gravidné zvyčajne 58-69 dní. Veterinárny lekár vie graviditu spoľahlivo diagnostikovať pomocou ultrasonografu približne od 28. dňa. Približne po dni vie veterinár pomocou röntgenu zistiť presný počet šteniatok.
• Pôrod prebieha v 3 etapách a mal by byť pod dohľadom veterinára, alebo skúsenej osoby.
• Prvá etapa trvá od 12 do 24 hodín. Počas tejto doby začínajú kontrakcie v maternici. Suka je obvyklé počas tejto doby nepokojná, môže odmietať jesť, alebo výrazne dychčí.
• Druhá etapa je samotný pôrod šteniatok, ktoré prichádzajú na svet každých 30 až 60 minút, nikdy by však tento interval nemal presiahnuť 2 hodiny. Pôrod v závislosti od počtu šteniat môže trvať aj 24 hodín.
• Tretia etapa sa týka vypudenia placenty a nasleduje takmer hneď po skončení druhej etapy. Placenty sa zvyčajne vylučujú po šteňati, alebo po každom druhom.
• Ak si neželáte, aby Vaša sučka mala šteniatka, nechajte ju po dosiahnutí pohlavnej zrelosti vykastrovať (po prvom háraní). V opačnom prípade je potrebné háranie včas diagnostikovať a zabezpečiť možnému nechcenému páreniu. Prevencia pri háraní je mimoriadne dôležitá. Denne sú utrácané a vyhodené na ulicu desiatky psov. Privádzanie ďalších šteniatok na svet toto číslo stále zvyšuje. Kastrácia je aj preventívna, predídete tým rizikám niektorých častých ochorení, ako je napríklad pyometra (zápal maternice). Kastrovaním samca predídete záujmu psa o útek za sukami a vyhnete sa mnohým nepríjemným situáciám. Kastráciou sa často rieši aj problém s agresivitou.

Majiteľ psa je zodpovedný za všetko, čo jeho pes spôsobí. Preto je veľmi dôležité zvládať jeho výchovu už od šteňacieho veku a absolvovať aspoň výcvik základnej poslušnosti.

Pre lepšie spolužitie so psom by mal pes dôsledne poslúchať na privolanie, ovládať povel na prerušenie nežiadúcej činnosti „fuj/nesmieš“, sadnúť, ľahnúť, chodiť pri nohe a ostať na mieste na požadovaný čas.

Mimoriadne dôležitá je socializácia, už šteňa by sa malo oboznámiť so všetkým čo ho počas života môže stretnúť. Mimoriadne dôležitý je aj kontakt s inými psami, ľuďmi či okolitým prostredím. Rovnako je vhodné šteňa privyknúť na vozenie autom, pobyt v prepravnom boxe, či prípadnú cestu hromadnou dopravou v prípade jej využívania.

So psom od šteňacieho veku manipulujte, naučte ho trpezlivosti pri prehliadke, prehmatávaní, ošetrovaní očí, kontrole ústnej dutiny. Ak si na tieto úkony zvykne v útlom veku, „vráti sa Vám to“ v budúcnosti, kedy bude možno potrebné psa ošetriť.

Dôležité je naučiť sa psa ovládať a správne ho odmeňovať, ale aj trestať.  

Hygiena

Ak svojho psa držíte vo vnútri, učte ho vykonávať potrebu od prvého momentu. Pravidelne ho venčite a za každé správne vykonanie potreby vonku ho chváľte. Šteňa sa rýchlo naučí, kde je miesto vykonávania potreby. Môže to trvať pár dni, ale pri dostatočnej trpezlivosti a pravidelnom venčení to pôjde ľahko. Neočakávajte od 8. týždňového šteniatka, že vydrží bez potreby hneď polovicu dňa. Snažte sa odhadnúť okamžiky, kedy šteňa vyhľadáva miesto na vykonanie potreby a ihneď ho vezmite von.

Prečo pes žerie trávu

Určite ste si všimli alebo si možno ešte len všimnete, že sa Váš pes „pasie“. Robí to takmer každý pes, nie je to nič výnimočné a nie je potrebné sa tým špeciálne zaoberať.

Dôvodov môže byť niekoľko:

Pes sa potrebuje vyvracať

    Množstvo psov žerie trávu práve z dôvodu potreby vyvracania, chvíľu po jej konzumácií je preto pravdepodobné, že k tomuto javu dôjde. Nie je potrebné sa vystrašiť, pes to robí inštinktívne a zámerne. Pes tento postup využíva zväčša po konzumácií ťažšieho jedla alebo po prekŕmení. Vďaka tráve sa mu naviaže obsah žalúdka, čím dôjde k vyvolaniu dáviaceho reflexu a pes obsah žalúdka ľahšie vyvráti. V prípade častého opakovanie zvážte zmenu stravy alebo tento jav konzultujte s veterinárnym lekárom.

Nedostatok živín

    Častým dôvodom požierania trávy je nedostatok živín v strave. Dbajte na kvalitnú plnohodnotnú výživu a dostatočné kŕmenie. Ak Váš pes konzumuje trávu v enormnom množstve a často, zvážte zmenu stravy.

Chutí mu

    Ak je možné vylúčiť prvý a druhý dôvod, nemusí to znamenať nič vážnejšie. Pravdepodobne ju konzumuje inštinktívne alebo mu dokonca chutí.

Mýty a nepravdy

„Preukaz o pôvode (rodokmeň) dostáva iba niekoľko šteniat z vrhu.“

• Nie je to pravda.

Všetky šteniatka, ktoré sa narodili v chovateľskej stanici zo spojenia rodičov s preukazom o pôvode a so splnenými podmienkami, dostávajú preukaz o pôvode.

Mám čistokrvného psa, ale nemá rodokmeň.

• Nie je to pravda

Čistokrvnosť psa je možné preukázať len preukazom o pôvode aj napriek tomu, ak preukazuje črty niektorého z plemien. Preukaz o pôvode sa vydáva chovateľom na šteniatka, ktorých rodičia preukázali známky a vlastnosti dané štandardnom pre jednotlivé plemena a boli uznané ako chovné, tzn. ich potomkovia dostanú preukaz o pôvode.

So psom s preukazom o pôvode musím chodiť na výstavy.

• Nie je to pravda.

Účasť na výstavách je dobrovoľná. Slúži na zhodnotenie exteriéru daného jedinca v prípade záujmu využitia tohto jedinca v ďalšom čistokrvnom chove. Preukaz o pôvode je určitou zárukou vlastností (pracovných aj zdravotných) a exteriérových znakov čistokrvného plemena.

„Papiere od psa“ (rozumej preukaz o pôvode/rodokmeň) nahrádza aj očkovací preukaz, či pet pass.

• Nie je to pravda.

Očkovací preukaz slúži na zaznamenávania vakcinácie a niektorých iných veterinárnych úkonov. „Pet Pass“ (pas spoločenského zvieraťa) slúži ako doklad pre cestovanie so psom do zahraničia, môže ho nahradiť očkovací preukaz.

Psy s preukazom o pôvode sú prešľachtené. Preto majú oveľa viac chorôb ako psy bez preukazu o pôvode.

• Nie je to pravda.

Prísnymi chovateľskými podmienkami pre chov čistokrvných psov sa chovatelia snažia dosiahnuť zdravý chov a minimalizovať riziko dedičných ochorení. Mnoho plemien pred využitím v chove musí preukázať rôzne certifikáty a veterinárne ošetrenia na vybrané druhy ochorení.

Každý pes musí mať aspoň raz za život potomstvo.

• Nie je to pravda.

Ak pes nebude mať potomstvo, nijako to nemusí ovplyvniť jeho zdravotný stav. Nie je pravda ani to, že pes je pokojnejší, keď sa používa na krytie. Predísť zdravotným problémom je však možné kastráciou. Konzultujte túto možnosť so svojím veterinárnym lekárom včas.

Rozhovor so mnou v Poľovníctve a Rybárstve 02/2019 "Nielen o výcviku stavačov"

Asi prvý krát v histórii plemena slovenský hrubosrstý stavač štartovalo na Všestránných skúškach stavačov naraz 5 jedincov tohto nášho národného plemena. Nechýbali sme pri tom a na týchto skúškach som štartoval spolu s našou Chilly - Ch. Danibull ASILLYA SILVERTINA :)

Memoriál Klaudiusa Lukáča sa konal 11. a 12.08.2018 v oblasti Košice - okolie.

Zostavu 5 SHS tvorili: Ing. Daniel Hrežík a Danibull ASILLYA SILVERTINA, MVDr. Radomír Kriek a Naša Dru-Wyd, MVDr. Stanka Krieková a ONDAVA z Milhostovských polí, Róbert Szabo a ORINA Maholánsky les a Marek Szabo a MACO Maholánsky les.

Nakoľko sa BANSHEE Danibull stala prvým slovenským hrubosrstým stavačom v Austrálii, je o ňu mediálny záujem a píše o tom veľké množstvo Austrálských kynologických časopisov.

Článok o účasti dvoch slovenských hrubosrstých stavačov na súťaží v Čechách - Havličkobrodsky pohár 2018

Článok a rozhovor so mnou o slovenskom hrubosrstom stavačovi a porovnaní s inými plemenami stavačov.

Tituálna strana Klubu chovatelu hrubosrstych a madarskych oharu v ČR aj s našou Chilly

Článok o svetovom víťazovi z Nemecka - Ch. Danibull ALECTO, trošku aj o mne, mojom chova národného plemena stavačov a chovateĺskej stanici Danibull, o majiteľke Alecta a slovenských hrubosrstých stavačov.

Októbrové číslo časopisu "NAŠE POĽOVNÍCTVO 10/2016" prináša krátky článok o chove Slovenského hrubosrstého stavača s názvom "DO KOČA AJ DO VOZA". Majiteľ chovateľskej stanice "Danibull" Ing. DANIEL HREŽÍK predstavuje prednosti slovenského hrubosrstého stavača... 

Napísalí o nás rozhovor v Spravodaji Klubu chovateľov slovenských hrubosrstých stavačov.

Lara sa stala távrou plagátu DuoCACIB Bratislava závodisko

Tina sa ocitla ako predstaviteľka plemena slovenský hrubosrstých stavač na web stránke naších národných plemien a zároveň na mnohých bannerov a propagačných materiálov SKJ prezentovaných na výstavách a inde.

Článok o našom chove slovenského hrubosrstého stavača v časopise Naše poľovníctvo.